V súvislosti s udalosťami v novembri 1989 u nás mi prišla na um poviedka kanadského spisovateľa Stephena Leackoka z roku 1914 s názvom Veľký boj za očistu radnice. Jej príbeh je jednoduchý. V meste, ovládanom skorumpovanými politikmi, sa nespokojní občania rozhodnú situáciu zmeniť, založia Ligu za očistu radnice a s heslom „Čestnosť, čistota, poctivosť“ idú do volieb. Situácia sa nakoniec vyvinie tak, že bojovníkom za očistu radnice sa stane aj samotný primátor. Vedúci Ligy jeho krok svojim verným odôvodňuje tak, že bez primátora sa predsa „nemôžu zaobísť“, že má pod palcom mestskú radu, a ak revoluční predáci jeho ponuku príjmu, že on sa im „ako chlap“ za lojálnosť všetkých zaručuje. Hádajte, ako to nakoniec skončilo.

Nečudo, že revolúciu, ktorá bola revolučná a zároveň aj zamatová, si mnohí z našich dnešných „primátorov“ ani nevšimli, že niektorí kachličkovali kúpeľne, a viacerým z nich sme uverili, keď sa „namojdušu“ čestným slovom zaručili, že sa postarajú o „očistu radnice“. Verím, že nie sme ako oni, verím aj, že pravda a láska zvíťazia, no myslím si, že by sme už konečne mali prestať veriť birmovaným zväzákom a komunistom a nedovoliť, aby oni boli garantmi vývoja po roku 1989.

 

Ivan Zuzula

predseda strany #SIEŤ