Otcom prevratnej komunistickej myšlienky, ktorá mala navždy oslobodiť ľudstvo, bol puncovaný antisemita Karol Marx, pochádzajúci mimochodom z úctyhodnej rodiny židovských rabínov. Priezvisko jeho otca znelo Mordechaj. Marx tak ako Židov neznášal aj kapitalistov a miloval proletariát, pričom sám asi nikdy nepracoval. Obživu mu poskytovalo dedičstvo po rodičoch a príspevky od buržuja Engelsa, ktorý zdieral pracujúcu triedu, a zo získanej nadhodnoty prispieval priateľovi na pohodlný život. Realizácie svojich myšlienok sa Marx nedožil.

K ich zavedeniu do praktického života pomohli na sklonku Prvej svetovej vojny nemeckí kapitalisti (a asi aj aristokrati), keď cez celú Európu v zapečatenom vagóne prepravili do Ruska súdruha Lenina a jeho ženu – učiteľku, s cieľom rozvrátiť túto krajinu a zbaviť tak Nemecko východného frontu. Viacerí historici tvrdia, že legendárny útok na Zimný palác vôbec neprebehol tak, ako ho vykresľujú sovietske propagandistické filmy, a že si ho takmer nikto v Petrohrade nevšimol. Dôsledky si však určite všimli. Kým v Prvej svetovej vojne padli asi dva milióny Rusov, v občianskej vojne, ktorá po VOSR nasledovala, ich zahynulo zhruba sedem miliónov.

Po smrti Lenina sa moci ujal súdruh Josif Vissarionovič Džugašvili, zvaný Stalin. Bol chorobne podozrievavý a s ničím sa príliš nebabral. V boji s triednym nepriateľom mu účinnú a údernú justíciu napríklad zabezpečovali tzv. súdne trojky, zložené z predsedu miestnej straníckej (boľševickej) organizácie, z lokálneho prokurátora a z miestneho náčelníka milície. Historici sú dodnes na pochybách, koľko obetí má vlastne Stalin na svedomí. Odhady sa pohybujú od dvadsať do štyridsať miliónov.

Rekord súdruha Stalina prekonal po Druhej svetovej vojne čínsky „veľký“ vodca Mao – Ce – Tung. Jeho tzv. veľký skok, ktorý mal nastoliť komunistický raj na zemi, a následná kultúrna revolúcia, ktorá mala napraviť omyly veľkého skoku, priniesli zhruba päťdesiat miliónov mŕtvych.

Za zmienku stojí ešte istý súdruh Pol – Pot, ktorý má na svedomí „iba“ tri milióny obetí. Keďže sa mu to podarilo v sedemmiliónovej Kambodži, musíme uznať, že išlo naozaj o príkladný boľševický revolučný počin.

Konkurovať týmto profesionálnym ľavičiarskym „spasiteľom“ mohol iba istý Adolf Hitler, ktorý sám seba, mimochodom, označoval tiež za socialistu – za socialistu národného. Jeho predstavou, na rozdiel od súdruhov Marxa a Lenina, ktorí chceli dobro a blaho pre proletariát na celom svete, bolo, zabezpečiť svetovú nadvládu nemeckým nadľuďom. Výsledok – zhruba 15 miliónov civilných obetí.

V súvislosti so 7. novembrom 1917 sa úprimne čudujem všetkým, ktorí si tento deň a výročie VOSR dokážu s nostalgiou pripomínať. S ohľadom na obete teroru, ktorého počiatkom bol práve tento dátum, ide o počin značne zvrhlý.