Od jej zavedenia OZV meškajú s platbami, odvolávajúc sa na nedostatok financií nesúhlasia s rozšírením triedeného zberu v obciach a v mestách, nezačali s environmentálnou osvetou, ktorej vykonávanie im zákon o odpadoch jednoznačne ukladá, a pod. Situácia dospela do stavu, keď temer polovica OZV prestala platiť úplne, a spoločnosti vykonávajúce zber odpadov nemajú výkony zaplatené aj za viac ako 120 dní. Ministerstvo životného prostredia po tlaku zo strany miest, obcí a zberových spoločností doteraz zrušilo autorizáciu trom OZV a aktivity ďalších troch prešetruje. Aj im hrozí, ak nevyrovnajú svoju bilanciu v príjmoch a výdavkoch, odňatie licencie.

Podľa názoru odborníkov musí do systému nakladania s komunálnymi odpadmi ročne „natiecť“ suma cca 40 miliónov eur. Keď sa pozrieme na výsledky OZV, zistíme, že ich ročný výber financií je na úrovni zhruba 26 miliónov eur. Z tejto sumy sa do systému triedeného zberu dostáva približne iba šesťdesiat percent, za rok cca 15 miliónov eur. Porovnaním toho, čo by do systému malo prísť a čo doň reálne prichádza, vychádza každoročné záporné saldo asi 25 miliónov eur. S ohľadom na to, ale aj preto, že OZV nie sú ochotné rozširovať objem triedeného zberu v mestách a obciach, úroveň separovaného zberu na Slovensku postupne klesá, čo dokazujú aj štatistiky.

Situáciu nielen u nás, ale v celej Európe navyše komplikuje najnovší vývoj v Číne.  V júli 2017 totiž Čína oznámila, aké druhy odpadov bude dovážať. Súčasne oznámila Svetovej obchodnej organizácii, že od konca roku zakáže dovoz 24 kategórií odpadov a recyklovateľných materiálov. Táto kampaň proti „cudziemu odpadu“ sa týka predovšetkým ocele, plastov, textilu a papiera a zakázaný je najmä dovoz menej kvalitných druhov odpadov. Dôsledky budú podľa analytikov ďalekosiahle. Čína predstavuje najväčší trh s recyklovanými plastmi na svete, takže existujú obavy, že plasty, ktoré doteraz spracovávala, už nebudú zhodnocované vôbec.

Na otázku, čo si počať s takým obrovským množstvom odpadov, hľadajú odpoveď odborníci v mnohých krajinách sveta. Alternatív nie je veľa. Jednou z možností sú skládky, čo z viacerých dôvodov nie je prijateľné. Ako vhodnejšia alternatíva sa zdá energetické zhodnocovanie odpadov – aj s problémami, ktoré takýto spôsob „likvidácie“ odpadov prináša. Vyspelé krajiny, v ktorých je dotačný systém dobre rozvinutý, sú schopné reagovať na nastavené čínske podmienky – a aj za minimálne výkupné ceny exportovať druhotné suroviny, no na Slovensku začína byť situácia kritická, keďže v systéme chýbajú peniaze.

Problémom začína byť aj nálada v mestách a v obciach. Občania majú záujem komunálne odpady triediť, no vzhľadom na nedostatok financií a neochotu OZV rozširovať systémy separovaného zberu primátori a starostovia čelia rozhorčeniu občanov. Obce bez súhlasu OZV nie sú schopné dodávať nové kontajnery a obyvatelia teda nemajú možnosť dosiahnuť to, čoho sa dožadujú. Výsledkom je pokles úrovne triedeného zberu odpadov na Slovensku. Horšie však je, že rovnako začína klesať aj záujem obyvateľov triediť odpady. Hrozí, že dlhodobo budovaný systém separovaného zberu sa dostane do krízy, ktorú už nebude možné zvrátiť.

Ak by sme chceli parafrázovať slová exministra životného prostredia, že nový zákon prinesie revolúciu v odpadovom hospodárstve, môžeme ironicky súhlasiť. Zákon o odpadoch mal byť pre obce a občanov, no v konečnom dôsledku je namierený proti nim.

Strana #Sieť vyvinie maximálne úsilie, aby sa zmenil súčasný spôsob financovania v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi, aby nehrozilo, že rokmi budovaný systém triedeného zberu odpadov v mestách a v obciach sa v krátkom čase zrúti a nebude cesty späť.