CDU/CSU podľa exit pollov vyhralo nemecké voľby. Víťazstvo má však trpkú príchuť. Ak sa odhady potvrdia, pôjde o najhorší výsledok od roku 1949 (vtedy 31 %), CSU stratila v Bavorsku takmer 11 % a brány Bundestagu sa otvoria pre AfD. Na rozdiel od francúzskych volieb, tie nemecké nespôsobovali vlnu celoeurópskej hystérie, pretože CDU/CSU si dlhodobo udržiavala stabilnú pozíciu a európske špičky nevnímali AfD, na rozdiel od Le Pen, ako reálnu hrozbu. Výsledky volieb však ukázali, že aj v krajine so solídnym ekonomickým rastom a nízkou nezamestnanosťou žijú ľudia, ktorí majú pocit, že sa na nich zabudlo, že na rozdiel od imigrantov sú ich problémy politikom ľahostajné. A títo ľudia vo voľbách prehovorili a potvrdili európsky trend. Bolo by nezodpovedné tváriť sa, že sa nič nedeje.

Riešenie však nespočíva v ignorancii ani v odmietaní radikálnej strany, ako o tom už pred voľbami uvažovali politické špičky. Skutočným riešením je odvážna, rozumná a zodpovedná politika, ktorá dokáže problémy pomenovať, riešiť a zohľadňovať aj dlhodobé dôsledky rozhodnutí. Inak bude musieť Angela Merkelová konštatovať „Wir schaffen das nicht.“

Predvolebná atmosféra v Nemecku sa niesla v relatívne pokojnom duchu. Kancelárka sa najpálčivejším otázkam takticky vyhýbala a držala sa úlohy pragmatickej političky, do ktorej ju pasujú médiá. S jej postojom nemusíme súhlasiť, ale je do veľkej miery pochopiteľný. Čo už ale jasné nie je, že okrem AfD sa žiadna iná strana nevenovala problémom, ktoré trápia nemalú časť voličov. Pokojná predvolebná atmosféra tak skončila až nepríjemným pohľadom na volebný výsledok AfD. Alebo neskončila?

Zdá sa, že aj budúci vývoj sa bude niesť v pokojnom duchu, pretože buď vznikne „jamajka“, alebo si to SPD rozmyslí. A tu už končí irónia. Vytváranie dojmu pokoja a stability  je totiž len pokračovaním chyby, ktorej sa štandardné strany dopustili v kampani – tvárili sa, že sa nič vážne nedeje.