Strana #Sieť je štandardnou politickou stranou a na základe výsledkov ostatných parlamentných volieb celkom oprávnene aj parlamentnou stranou. Iba vďaka systému, ktorý umožňuje povýšiť vôľu a prehnané ambície niekoľkých jednotlivcov nad názor takmer 150-tisíc voličov, nemôže toto svoje postavenie v NR SR aj reálne uplatňovať.

Ambíciou strany je oslovovať a združovať inteligentných ľudí. Vychádzame pri tom z predstavy, že inteligencia je „schopnosť riešiť problémy za okolností sprevádzaných neurčitosťou“ a že inteligentní ľudia vedia nájsť vhodné východisko aj bez direktívne nalinkovaných usmernení a bez striktných príkazov. Pojem inteligentný v žiadnom prípade nechápeme ako synonymum slovného spojenia vysoko vzdelaný. Cieľovou skupinou strany #Sieť nie sú iba absolventi prestížnych vysokých škôl, ovenčení titulmi spredu aj zozadu. Chceme osloviť ľudí, ktorí sú inteligentní v tom zmysle, že považujú za prirodzené, že za svoje šťastie a spokojnosť a za šťastie a spokojnosť svojich blízkych zodpovedajú predovšetkým oni sami. Ľudí, ktorí od štátu očakávajú, že im vytvorí férové podmienky na to, aby sa o seba mohli postarať. Ľudí, ktorí veria, že usilovnosť prináša plody a že poctivosť sa vypláca. Im je adresovaná politika strany #Sieť, ktorej cieľom je vytvárať také pravidlá, aby sa snaživí a čestní ľudia neocitli na okraji záujmu. Budeme sa dôsledne vyhýbať elitárskym manierom, podľa ktorých sa samozvané „elity“ rozumejú takmer všetkému a „obyčajní“ ľudia ich majú s otvorenými ústami počúvať. Lídrom sa človek nestane preto, že ho tak označia novinári a už vôbec nie  preto, že sa sám považuje za lídra. Prirodzení lídri či elity by mali vzísť z inteligentných, verejne angažovaných jednotlivcov, ktorí majú schopnosť zapaľovať ostatných pre svoje idey. Takéto elity nie sú na posmech a spoločnosť ich prirodzene rešpektuje.

Ideológia, ktorá v posledných rokoch ovládla mainstreemové politické myslenie v Európe, uprednostňuje záujmy určitých skupín pred záujmami jednotlivcov. Jej cieľom je urobiť ľudí „šťastnými“ podľa predstáv ideológov, vytvoriť novú spoločnosť a odstrániť zároveň všetky prekážky, ktoré takémuto posvätnému cieľu bránia. Prekážajú predovšetkým tradičné spoločenské štruktúry – národ a národný štát, náboženstvo a dokonca aj úplne prirodzený základ spoločnosti – pohlavná identita. Prekážkou na ceste za posvätnými cieľmi sa stala aj rodina, ktorej pozícia býva oslabovaná predstavami popierajúcimi prirodzenú úlohu oboch pohlaví v rodine, v spoločnosti a pri výchove detí. Takéto a podobné snahy sa maskujú vznešenými pojmami boja za ľudské práva, snáh o európsku integráciu a pod. Takáto ideológia chce meniť nielen spoločnosť, ale aj samotnú ľudskú prirodzenosť a identitu Tento prístup považuje strana #Sieť za absurdný, protirečiaci základným princípom demokracie. Rešpektujeme, že ani príslušníci menšín nesmú byť v civilizovanej demokratickej spoločnosti znevýhodňovaní. Úlohou štátu je však vytvoriť im podmienky pre rovnosť príležitostí, aby sa uplatnili vo väčšinovej spoločnosti, nie však korigovať pravidlá väčšinovej spoločnosti v súlade s diktátom menšiny. Ľudské práva majú predsa základ v uznaní dôstojnosti ľudskej bytosti, patria ľudskej bytosti ako takej, nielen Rómom, homosexuálom, prisťahovalcom a pod. Sme kategoricky proti diskriminácii. Je neprípustné, aby bol niekto z dôvodu príslušnosti k náboženstvu, rase, farbe pleti a pod. znevýhodňovaný, ale zároveň tvrdo odmietame, aby bol niekto na základe pohlavia, príslušnosti k náboženstvu, rase, farbe pleti a pod. zvýhodňovaný. Oba prístupy majú dokázateľne negatívny dopad na spoločnosť a preto ich strana #Sieť považuje za neprijateľné. Ostro sa vyhraňujeme voči postupnému okliešťovaniu základných slobôd jednotlivca na úkor práv aplikovateľných len na skupiny (náboženské, sexuálne, rasové…). Rešpektujeme rovnosť – v zmysle rovnosti pred zákonom a v zmysle rovnosti príležitostí. Rovnosť však nesmie byť zamieňaná za rovnakosť a nesmie byť presadzovaná na úkor základných slobôd.

Úlohou štátu nie je vnucovať ľuďom predstavy dobrého života, ktorý majú žiť. To je cesta späť do totality. Štát musí zabezpečiť jednotlivcom také podmienky, aby mali možnosť realizovať svoje vlastné predstavy o dobrom živote – musí vytvoriť podmienky pre dobrý život, nie presadzovať „dobrý život“ samotný. Strana #Sieť bude preto aj v budúcnosti rozvíjať koncepciu funkčného štátu, štátu pre občanov, štátu „obťažujúceho“ jednotlivcov v najmenšej možnej miere. Túto koncepciu bude však rozvíjať v istých rozumných hraniciach. Ak si malé skupiny občanov spravia koníčka z toho, že tvrdošijným presadzovaním často neodôvodneného a nezmyselného „verejného“ záujmu budú blokovať a atakovať zmysluplné, odôvodnené a potrebné zámery a akcie, potom dostane prednosť štát pred jednotlivcom.

Prosperujúca spoločnosť je navyše nemysliteľná bez právneho štátu. Nízka vymožiteľnosť práva predstavuje už dnes jednu z najzásadnejších prekážok v podnikaní a v medzinárodných rebríčkoch nás pravidelne zaraďuje na chvost hodnotených krajín. Úlohou funkčného právneho štátu je podľa #Siete nastaviť férové pravidlá, ktoré budú všetci dodržiavať preto, že sa im to jednoznačne vyplatí, a zákony budú platiť pre všetkých rovnako, bez ohľadu na to, ktoré politické strany vládnu.

Základný odkaz strany #Sieť pre Slovensko je možné zhrnúť do troch slov: bezpečnosť, rozvoj, prosperita. Zjednocujúcim prvkom týchto priorít je všeobecne akceptovaný princíp udržateľného rozvoja, opierajúci sa o tri základné rovnocenné dimenzie: o dimenziu ekonomickú, o dimenziu sociálnu a o dimenziu environmentálnu. Na bezpečnosť, rozvoj a prosperitu Slovenska budeme teda nazerať z hľadiska ich ekonomickej reálnosti, efektívnosti a dopadov, z hľadiska spoločenských účinkov a dôsledkov a z hľadiska racionálnej ochrany a tvorby životného prostredia. Dostávame tak deväť základných tematických okruhov, ktorým sa chceme a budeme venovať.

Pod pojmom bezpečnosť rozumieme opatrenia na elimináciu situácií, ktoré môžu negatívnym spôsobom ohroziť existujúcu stabilitu Slovenska. Našou snahou je pripraviť krajinu na reálne a potenciálne hrozby tak, aby sa neprejavili negatívne na živote našich obyvateľov. Pretože reálne fungovanie strany #Sieť nevidíme iba v perspektíve jedného, dvoch volebných období, zaujímajú nás aj dlhodobé vývojové trendy javov a situácií, ktoré v najbližších dvadsiatich, tridsiatich rokoch môžu vážne ohrozovať Európu a Slovensko. Sú to predovšetkým:

  1. Problematika globálneho otepľovania a s tým súvisiaca zmena klímy. Hroziaca globálna zmena klímy predstavuje bezprecedentnú a v doterajšej ľudskej histórií nepoznanú situáciu, ktorej všetky dôsledky (ekonomické, sociálne, zdravotné, bezpečnostné, politické a pod.) sa dajú len veľmi ťažko odhadnúť. V súčasnosti ide na jednej strane o vedecký problém o tom, či je zmena klímy reálna, aká bude intenzita tohto javu, aké bude jeho načasovanie a pod. Odborné diskusie na túto tému budú mať pravdepodobne dlhé trvanie a všetci zainteresovaní budú predkladať množstvo nových a nových dôkazov na podporu svojich stanovísk.

    Oveľa dôležitejšou je odpoveď inú na otázku: či a nakoľko je nevyhnutné podporovať opatrenia súvisiace s globálnou zmenou klímy, ktorých efekty môžu byť za našich životov mizivé a neisté, pričom súvisiace náklady môžu byť značné. Neprijatie žiadnych alebo nedostačujúcich opatrení bude mať v závislosti od toho, či bude klimatická zmena realitou alebo nie, dva možné dôsledky – katastrofický vývoj ľudskej spoločnosti verzus vývoj spoločnosti bez akýchkoľvek dôsledkov. Pre nás je najprijateľnejším riešením voľba rozhodnutia bez katastrofických dôsledkov, čiže prijatie a realizácia účinných adaptačných opatrení.
  2. Demografická kríza. Európa starne a tento trend pozorujeme aj u nás. Kým v rozvojových štátoch je stále ešte prevaha mladších ľudí, vo vyspelých krajinách sa zvyšuje podiel starších ľudí, predovšetkým tých, ktorí už nie sú v produktívnom veku. V dnešnom rozvinutom svete predstavuje táto časť populácie zhruba 14 %, do roku 2030 dosiahne 25 %, v niektorých krajinách až 30 %. Podpora mladých rodín a opatrenia smerujúce ku zvyšovaniu pôrodnosti budú teda nevyhnutne stáť v centre pozornosti strany #Sieť. Dôležité však budú aj kroky v rámci tzv. „sivej“ ekonomiky (sivej v súvislosti s farbou vlasov ich adresátov), ktoré bude v slovenskom hospodárskom, pracovnom, zdravotnom a sociálnom systéme nevyhnutné podniknúť s ohľadom na starnutie populácie. V tejto súvislosti stoji napríklad za zmienku naša budúca snaha o inováciu sociálneho systému tak, aby sa dospelé deti formou odpočítateľnej položky zo svojho príjmu mohli adresne podieľať na zvyšovaní dôchodkov svojich rodičov.
  3. Potravinový a surovinový deficit. Slovensko nie je krajina oplývajúca surovinovými zdrojmi, o to väčšiu pozornosť je potrebné venovať ochrane a zveľaďovaniu toho bohatstva, ktoré máme. Voda spolu s pôdou predstavujú významný prírodný zdroj a osobitne bohatstvo. Hospodárenie na pôde a efektívne využívanie vodných zdrojov je – aj s ohľadom na predpokladané negatívne dôsledky globálneho otepľovania – základom pre podnikateľské aktivity, ktoré významne ovplyvňujú produkciu potravín na Slovensku. Bude preto potrebné zabezpečiť taký vodný režim poľnohospodársky využívaných pôd, aby boli efektívne využívané vybudované melioračné fondy a vodné zdroje a aby v krajine a nedochádzalo k znehodnocovaniu pôdy a vody. Súvisí s tým aj príprava nevyhnutnej legislatívy, ktorá umožní revitalizáciu existujúcich hydromelioračných stavieb a vytvorí podmienky na ich transformáciu tak, aby tento majetok štátu slúžil predovšetkým tým, ktorí ho priamo využívajú – farmárom.
  4. Nová technologická revolúcia. S pribúdajúcimi inováciami v podnikoch sa bude spájať dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile. Sieť však nesúhlasí s návrhmi viacerých strán (koaličných aj opozičných), že adekvátnou odpoveďou by malo byť posilnenie duálneho vzdelávania. Duálne vzdelávanie je výborný model, ktorý prepája teóriu s praxou, nezodpovedá však realite 21. storočia. Dnes sme svedkami technologického pokroku, ktorého rýchlosť nemá v dejinách obdobu. Bolo by preto naivné očakávať, že vzdelávacia politika orientovaná na súčasnú prax v konkrétnej oblasti, resp. v konkrétnej firme, zabezpečí pre podniky dlhodobo dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. V súčasnosti nie je podstatné len nadobudnutie vedomostí a zručností, ale osvojenie si kľúčových kompetencií, vďaka ktorým bude jednotlivec schopný vzdelávať sa ďalej a dokáže sa prispôsobovať rýchle sa meniacim okolnostiam. Dynamický technologický rozvoj totiž povedie k rýchlemu zastarávaniu vedomostí a bude znamenať, že niektoré profesie, budú postupne zanikať, iné sa budú transformovať a budú tiež vznikať nové, dnes neznáme. To všetko sa dialo aj v minulosti, ale v súčasnosti je tento trend omnoho rýchlejší. Spoločnosť sa nedokáže zmeniť zo dňa na deň, nemôžeme vzdelávať na základe súčasných potrieb trhu práce, pretože o päť rokov už môžu byť neaktuálne. Slovensko potrebuje nastaviť flexibilný model celoživotného vzdelávania.

Pod pojmom bezpečnosť chápeme však aj aktuálne témy, akými sú vnútorná a vonkajšia bezpečnosť Slovenska, ochrana vonkajších hraníc EÚ, členstvo SR v NATO a plnenie z toho vyplývajúcich záväzkov, no aj témy potravinovej, energetickej a surovinovej sebestačnosti našej krajiny.

Slovensko je suverénnym národným štátom a cieľom strany #Sieť je zachovať tento stav. Zároveň si však myslíme, že členstvo v EÚ je pre Slovensko vhodnou príležitosťou, ako disponovať silnejšou vyjednávacou pozíciou v globálnom meradle. Zrušenie ochranných opatrení ako clá, prirážky, kvóty, certifikáty, licencie, ako aj hraničných kontrol, zabezpečujú intenzívnejší obchod medzi členskými krajinami a poskytujú šancu aj nám. #Sieť sa preto dištancuje od populistických rečí, podľa ktorých je členstvo v Európskej únii pre Slovensko škodlivé.

Jedným z problémov, ktorý nepriamo súvisí s našim členstvom v EÚ a ktorému musíme zodpovedne čeliť, je únik mozgov do zahraničia. Šikovní, vzdelaní mladí ľudia, ktorí by mali byť hnacím motorom našej ekonomiky, odchádzajú do cudziny kvôli výhodným pracovným a platobným podmienkam.

Slovensko ako členská krajina EÚ sa bude musieť vyrovnať s migračnou krízou, ktorej dôsledné riešenie je, ako sa zdá, stále v nedohľadne. Naša kritika sa oprávnene týka nekontrolovanej migrácie do Európy z krajín Blízkeho a Stredného východu a z Afriky. Na územie Európskej únie, ktoré je pri faktickej neexistencii vnútorných hraníc aj našim územím, sa dostalo viac ako milión migrantov, z ktorých prevažná väčšina sem prišla a pohybuje sa tu bez akejkoľvek kontroly. Odhliadnuc od toho, že medzi nimi môžu byť zločinci a teroristi, veľká časť z nich zneužíva z hľadiska ľudských práv nespochybniteľný štatút vojnového utečenca a priživuje sa na štedrom sociálnom systéme európskych krajín.

Objektívne však musíme pripustiť, že jednou z najstarších ľudských stratégií, ako riešiť ekonomické, sociálne a aj environmentálne problémy, je migrácia. V súvislosti so spomínaným globálnym otepľovaním sa v tejto súvislosti objavuje nový problém, problém environmentálnej migrácie, ktorý má niekoľko nových aspektov. V prvom rade to je otázka intenzity potenciálnych migračných vĺn. Tá má byť podľa odhadu odborníkov bezprecedentná. Medzinárodná organizácia pre migráciu (International Organisation for Migration) vo svojej štúdii z roku 2008 predpokladá, že do roku 2050 sa v dôsledku environmentálnych zmien pokúsi do Európy emigrovať viac ako 200 miliónov ľudí.

Ďalším dôležitým aspektom tohto problému je, že na našej planéte, na rozdiel od minulosti, už neexistujú riedko obývané územia s podmienkami priaznivými pre život, ktoré by boli schopné absorbovať prílev migrantov.

Pojem rozvoj sa v našich predstavách spája okrem iného aj s vytvorením takých podmienok, aby sa na Slovensku oplatilo podnikať, vytvorenie takých podmienok, aby sa posilňovalo postavenie tzv. strednej vrstvy, ktorá býva oporou fungujúcich ekonomických systémov a ktorá, žiaľ, u nás prakticky neexistuje. Úlohou funkčného štátu je v tejto súvislosti nastaviť férové pravidlá, ktoré budú jednotlivci dodržiavať preto, že sa im to jednoznačne vyplatí. Až potom môžeme očakávať, že sa aj u nás bude rešpektovať duch zákonov. Dnes sa totiž spravidla rešpektuje len litera zákona.

V nie veľmi vzdialenej minulosti sa považovalo za prirodzené, že sa každý musel postarať o seba sám, zodpovedal za kvalitu svojho života a života svojich najbližších. Kto to nevedel alebo nedokázal, o toho sa postarala rodina. Kto nechcel alebo nevládal pracovať a nemal ochotných príbuzných, ten trel biedu. V súčasnosti je prirodzenou úlohou vyspelého štátu poskytnúť záchrannú sieť tým, ktorí sa ocitli v núdzi. U nás sme však svedkami toho, že sociálne dávky dávame často ľuďom, ktorí prácu odmietajú, a príspevky na deti tým, pre ktorých plodenie a rodenie sa stalo ich jediným výrobným prostriedkom. Paradoxom navyše je, že tieto finančné prostriedky často skončia u predajcov alkoholu, dílerov drog, či v herných automatoch.

Nemali by sme tiež ignorovať, ako istá skupina našich spoluobčanov mení časti miest na „vylúčené lokality“, a štát – čiže my všetci – prispieva a bude prispievať nielen na ich nové bývanie, ale aj na likvidáciu domov, ktoré „vybývali“.

Slovensko potrebuje investičný plán rozvoja. Politika poukazovania, ktorú pestuje súčasná opozícia, v kombinácií s vládnym rozkrádaním má na Slovensko negatívny dopad – nerobí sa nič. Neinvestujeme, nestaviame cesty, školy, nemocnice… Slovensko musí investovať do budúcnosti. Vnímame to ako jedno z protikorupčných opatrení – ak budeme presadzovať rozvoj a investície (nie populistické míňanie, ale investovanie do budúcnosti), rozkrádanie verejných financií bude zložitejšie. Problémom Slovenska je, že sa zväčša hľadajú iba spôsoby, ako ušetriť, namiesto toho, aby sa riešila otázka, kde budeme investovať. Ušetrené peniaze sa nakoniec aj tak často rozhádžu neefektívne. Našim cieľom bude vypracovať a predložiť investičný plán rozvoja Slovenska.

Pod pojmom prosperita si predstavujeme ďalší ekonomický, sociálny a vzdelanostný rozvoj Slovenska, pričom na jeho pozitívach musia mať podiel všetci občania. V súčasnosti, kedy nás vláda ubezpečuje o tom, ako sa Slovensku darí, vidíme napríklad ťažkosti ľudí, ktorí usilovne pracujú, čestne platia štátu dane a odvody – a majú problém uhrádzať faktúry, riešiť nepredvídateľné výdavky, kvalitne sa stravovať, či ísť aspoň raz ročne na dovolenku. „Pracujúca chudoba“ nie je dočasným, ale dlhodobým problémom, ktorý sa jednak prenáša vo forme nízkeho dôchodku do staroby, jednak negatívne vplýva na ďalšie generácie – deti zo znevýhodňujúceho prostredia majú obmedzené šance vymaniť sa z chudoby. Cieľom #Siete je riešiť tento problém.

Ako závažný problém dneška vnímame tiež fakt, že značná časť jednotlivcov sa cíti zo spoločnosti vylúčená. Sociálne vylúčenie je spôsobené podmienkami, ktoré mnohých nútia žiť na hranici chudoby. Na Slovensku neohrozuje len nezamestnaných, ale veľmi často aj pracujúcich, rodiny s väčším počtom detí, neúplné rodiny a seniorov. Musíme zabezpečiť, aby spoločnosť fungovala podľa jasných, férových pravidiel, platných pre každého, a aby si každý rozumný a snaživý človek vedel v nej nájsť miesto.

Prosperujúca spoločnosť nemôže vyrastať z podhubia klientelizmu a korupcie. Ide o pojmy, ktoré donekonečna omieľali všetky doterajšie ponovembrové politické garnitúry. A keďže tieto témy sú aktuálne aj dnes, zdá sa, že protiopatrenia neboli veľmi úspešné. Našou primárnou snahou nebude riešiť malé niekoľkoeurové „všimné“ (neskôr určite aj to), ale zabrániť príčinám veľkých korupčných škandálov. Príčinu takýchto káuz treba začať hľadať od najvyšších poschodí slovenskej politiky. Nie je našim zámerom bezvýsledne „poukazovať“ na skutočné či domnelé prehrešky toho či onoho. Veríme však, že iba zapojenie čo najširšieho okruhu zúčastnených do procesu kreovania rozhodujúcich orgánov a inštitúcií môže byť garanciou výberu najvhodnejších reprezentantov a verejná kontrola nástrojom na odstránenie kabinetných manierov a netransparentných zákulisných čachrov. Ako jedno z možných riešení navrhujeme v tejto súvislosti v prípade parlamentných volieb na Slovensku návrat ku štyrom volebným obvodom. Keď poslanci dokázali kvalifikovanou väčšinou zrušiť ústavne garancie amnestií V. Mečiara, nemal by byť problém zrušiť ani ďalšiu mečiarovskú anomáliu – Slovensko ako jeden volebný obvod. Strany, ktoré budú chcieť po novom zmysluplne kandidovať do NR SR, budú musieť zostaviť kandidátky nie v jednom, ale v štyroch obvodoch, šancu tak dostane oveľa viac kandidátov, ktorí budú mať bližšie k voličom, a zníži sa význam a vplyv straníckych centrál pri nominácii budúcich poslancov. Nehovoriac o tom, že prirodzene stúpne váha a význam štandardných politických strán s dostatočnou členskou základňou na celom území Slovenska a poklesne možnosť extrémistických excesov.

 

Politika, ktorú chce a bude presadzovať strana #Sieť, nebude politikárčením, nebude sériou škandalizácii a ani spleťou pravidiel a zákazov, z ktorých ľudia nemajú reálny úžitok. Našim cieľom bude riešiť problémy reálne, nie zástupné. Tak, ako je úlohou dobrého lekára neliečiť len príznaky choroby, ale skúmať a odstrániť jej pôvod, tak aj úlohou dobrého politika a zodpovednej politickej strany je odstraňovať príčiny spoločenských problémov, nie sa iba mediálne zviditeľňovať.

 

Ivan Zuzula, predseda strany #Sieť