Hrdinov, ktorých ohromuje a dojíma vlastná „odvaha“, máme aj dnes dosť. A aj strana #Sieť môže poslúžiť niekoľkými príkladmi. Po voľbách v roku 2016 bola pred stranu, pred jej funkcionárov a pred jej členov postavená eventualita koalície so Smerom, so SNS a s Mostom – Híd. Treba však povedať, že vtedajšie vedenie strany si problém značne zjednodušilo a o vstupe do koalície v podstate rozhodlo samo. Mnohí radoví členovia sa o koaličných vohľadoch dozvedeli iba z tlače a z televízneho spravodajstva. Zorganizovať napríklad mimoriadny snem, na ktorom by sa problém prediskutoval, nikoho z vrcholových funkcionárov nenapadlo. Ak by sa tak stalo, navždy by odpadli debaty o zrade na voličoch. Jediné riziko bolo, že koaličná vláda by vznikla o čosi neskôr.

A tu sme pri našich „hrdinoch“. Viacerí funkcionári strany (medzi nimi aj podpredseda Beblavý) svoju principiálnosť a zásadovosť prejavili tak, že nevyužili žiadnu z kompetencií, ktorú im ich postavenie a stanovy strany poskytovali, a bez problémov zo strany vystúpili. Nepohrdli však poslaneckými mandátmi, ktoré ako reprezentanti programu a predstáv strany #Sieť, získali. Postavenie a výhody, ktoré im z tohto mandátu vyplývajú, teraz bez problémov kladú do služieb novej (formálne stále neexistujúcej) strany, hlásiacej sa, ako ináč, k tým najušľachtilejším a hodnotovo najviac ukotveným princípom. Naši „hrdinovia“ spáchali pred členmi strany #Sieť, podobne ako spomínaný sovietsky občan, skutok, ktorého „odvážnosť“ a „principiálnosť“ si však všimli iba oni sami. A pre ich súčasné aktivity bude platiť to tradičné – nehľaďte na to, čo vám hovoria, ale na to, kto to hovorí. A či to náhodou nevraví prezlečený do tretieho straníckeho trička.

 

Ivan Zuzula