Hlavnou témou konferencie bolo: Investície do budúcnosti nášho poľnohospodárstva. Cieľom konferencie bolo zodpovedať na otázku: Aké investície sú potrebné na dosiahnutie udržateľného rozvoja poľnohospodárskeho sektora v prospech európskych farmárov?

 

Panelovú diskusiu na tému: Investície do poľnohospodárstva: čo je v stávke? moderoval minister poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Rumunskej republiky A. Irimescu, ktorý na úvod zdôraznil, že investície v EÚ neboli zatiaľ realizované v dostatočnej miere. Pripomenul, že EÚ poľnohospodárstvo musí v ostaných rokoch čeliť zvýšenému dopadu klimatických zmien a veľkej nestálosti cien.

Predseda vlády Rumunskej republiky D. Ciolos na úvod poďakoval Farm Europe (think tank v oblasti vidieckych ekonomík) za návrh zorganizovať toto podujatie. Vo svojom stanovisku zdôraznil úlohu výskumu pre poľnohospodárstvo a ako jeden z najväčších problémov dnešného poľnohospodárstva označil spôsob akým sú poľnohospodári organizovaní (najmä v krajinách východnej Európy sú organizácie farmárov veľmi rozdrobené). Dotkol sa aj súčasnej krízy a apeloval na „Brusel“, aby zabezpečil pre farmárov reálne a efektívne riešenia Taktiež pripomenul výzvy budúcich generácií (ako nasýtiť viac ľudí – v roku 2050 – 9.2 miliardy pri neustále klesajúcom počte farmárov). Vyzval, aby sa v rámci EÚ začalo viac hovoriť o pôde (land) – nie v zmysle pôda – komodita, ale pôda – súčasť dedičstva  a verejného záujmu (vyslovil sa proti predaju rumunskej pôdy cudzincom).

Štátny tajomník MPRV SR J. Kamenický sa vo svojom vystúpení dotkol súčasnej krízy na trhu a pripomenul, že obdobné krízy sa aj v minulosti periodicky vyskytovali.  Pripomenul, že je naďalej mimoriadne dôležité venovať sa otázke efektívnych investícií, ktoré by dokázali zabrániť dramatickým výkyvovom medzi ponukou a dopytom.  Štátny tajomník zdôraznil, že akákoľvek pomoc poľnohospodárom by mala v prvom rade stimulovať investície do skvalitnenia a zefektívnenia výroby. Je potrebné podporiť záujem farmárov, ktorí sa doteraz držia starých tradícií o inovatívne, pritom však overené postupy. Štátny tajomník pripomenul, že v SR je možné vnímať ako nedostačujúce fungovanie organizácií prvovýrobcov a vyjadril presvedčenie, že je potrebné farmárov lepšie motivovať ku kolektívnemu rokovaniu o nákupných cenách ich produktov, ale aj k ďalším aktivitám, akými sú napríklad spoločné umiestňovanie produkcie na trh alebo spoločné využívanie informačných a marketingových systémov. Ďalej uviedol, že na dosiahnutie trvalo udržateľného charakteru poľnohospodárskej výroby je potrebné zabezpečiť bezchybne fungujúci reťazec prvovýrobca – spracovateľ – obchod – spotrebiteľ. Pripomenul potrebu zapečenia generačnej výmeny v poľnohospodárstve a zatraktívnia tejto profesie pre mladých.

Štátny tajomník sa svojom stanovisku dotkol aj problematiky klimatických zmien a  čoraz častejších prejavov extrémneho počasia, ktoré veľmi ovplyvňujú sektor poľnohospodárstva. Taktiež pripomenul agroenvironmentálne riziká, akým je aj úbytok biodiverzity a teda aj potravinových zdrojov. Zdôraznil, že rozumne financované poľnohospodárstvo by malo investovať do udržateľných systémov hospodárenia, diverzifikácie          produkcie, ďalej do ochrany pôdy a vody, zlepšenia systémov zavlažovania, pestovania miestnych odrôd adaptovaných na prostredie, ochrany biodiverzity a genetických zdrojov. Štátny tajomník uviedol, že agroenvironmentálne riziká nie je možné riešiť samostatne, ale je potrebná koordinácia a koherencia medzi súvisiacimi sektormi.

Štátny tajomník pripomenul dopad globálnej politiky na agrosektor (TTIP, ruské embargo, a dohoda EU s krajinami Južnej Ameriky). Ďalej zdôraznil význam zodpovedného a aktívneho prístupu samotných výrobcov a spracovateľov poľnohospodárskych produktov v oblasti zakladania solidárnych rizikových fondov a využívania účinných agrárnych a komoditných poistných systémov.

Na záver štátny tajomník predstavil priority SK PRES vrátane riešenia nekalých obchodných praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci a zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky.