Laureát Nobelovej ceny za ekonomiku za rok 1993 Douglass Cecil North, teoretik inštitucionálnej ekonómie, upozornil na fakt, že vzhľadom na líšiace sa názory na ľudskú činnosť v ekonomickej oblasti dochádza ku zvýšeniu transakčných nákladov a k nevyhnutnosti existencie inštitúcií, ktoré by mali tieto náklady znižovať a znižovať aj mieru nedôvery medzi účastníkmi tohto procesu.

Od roku 2008 a najmä v ostatných dvoch-troch rokoch sú v politických, bankových a firemných kruhoch šlágrom sezóny slová ako bitcoin a iné „coiny“, kryptomeny, digitálne peniaze, blockchain (okrem približného slovenského prekladu „reťazenie blokov“ sa zatiaľ nič iné neobjavilo, dúfajme, že to dopadne lepšie ako s „knihou tvárí“ či „ksichtoknižkou“ v prípade FB).

Jedna z mnohých definícií blockchainu hovorí, že je to „nový typ databázy, ktorá umožňuje viacerým stránkam deliť sa o ňu a modifikovať bezpečným spôsobom, aj za predpokladu, že tieto stránky nemajú k sebe dôveru“. Ináč, veľmi zjednodušene povedané, distribuovaná databáza zreťazených blokov dát, ku ktorým má prístup každý a je teda overiteľná a obsahuje mechanizmus, ktorý zabraňuje do týchto dát „fušovať“. Ide bez zveličovania o technológiu, ktorá „zmení svet“.

Všetky „establišmenty“ a vládne štruktúry sa budú musieť rozhodnúť, aký postoj zaujať k tejto v odbornom žargóne „disruptívnej“, prevratnej technológii. Tendencia bude samozrejme alebo zakazovať, alebo obmedzovať odvolávajúc sa na bezpečnosť a stabilitu. Keď to už nepôjde ináč, tak aspoň získať nad „tým“ čo najväčší vplyv. Lebo pôjde o to, že „sprostý plebs“ im môže vidieť oveľa lepšie do karát, ako doteraz. Napríklad v  takom Dubai prijali blockchain ako hotovú vec a podľa nej prerobia celú vládnu informatickú štruktúru, čiže do roku 2020 prejdú na úplnú digitalizáciu, čo bude znamenať aj úsporu mnohých nákladov, pracovného času a vyše 100 miliónov papierových dokumentov ročne.

Zvládnuť blockchainovú revolúciu nebude možné so súčasnou skorumpovanou politickou „elitou“, ani s ich podriadenými demotivovanými štátnymi úradníkmi. Je nevyhnutné disponovať dostatočným intelektuálnym potenciálom, ktorý nebude zaťažený, tak ako vždy doteraz,  primitivizmom vnútorných žabomyších vojen, primárnou snahou urvať si z daného projektu čo najväčší kus a potom –  po mne potopa, dostať sa aspoň na štyri roky volebného obdobia k válovu, chleptať bez ohľadu na to, že sa tým zruinuje všetko dovtedy fungujúce s výsledkom hordy nezamestnaných, ktorých jedinou záchranou je urobiť zo seba lacnú pracovnú silu s uplatnením na Západe, diplomaticky povedané, v oblasti sociálnych služieb.

Skvelou „propagáciou“ digitalizácie na Slovensku je aj prípad elektronických podpisov, kedy zodpovední „nezamlčujú iba zreálňujú“ reálne nebezpečenstvo ich zneužitia.

A pretože „ekonomický výkon určuje predovšetkým druh a kvalita inštitúcií, ktoré ovplyvňujú trhy“ (opäť Douglass North), radikálna zmena tých súčasných a nielen na Slovensku, je absolútne nevyhnutná.

 

Peter Slivka